Príbeh o mačiatku...

31. července 2010 v 15:33 | Kaja & Klaudia |  Dá sa to aj inak
Moje myšlienky ... Sama sa v nich nevyznám . V poslednom čase ma nenapadol ani jeden nápad na príbeh alebo na niečo podobné a zrazu ... Bum ! A je to . Príbeh bude o opustenom kocúrovi ktorý opisuje útulok . Jeho myšlienky a jeho nádeje . To mu ostalo . Ako malý mal svoj domov ale ako rástol majitelia stratili o neho záujem . Tak sa dostal na ulicu . Dúfa , že ho niekto pritúli alebo zoberie to náruče . Je to sen ktorý sa už nikdy nesplní ? Jemu ostáva dúfať v záchranu . Deň čo deň sú jeho šance menšie . Ale ešte stále dúfa . A ani neprestane . Prečo ? Preto lebo nestráca nádej , že ho niekto vezme so sebou .

Každý ho videl . Kráčal sám , bez pomoci . Mohli vidieť malé , chvejúce sa telíčko ako kráča po poškodenej ceste smerom k domom . Nikto mu však nepomohol . Aký by z toho mali úžitok ? Veľký . Ale oni si to neuvedomovali . Uvedomoval si to len kocúrik . So sklopenými ušami kráčal dˇalej . Musel to znášať . Nemohol si pomôcť . Nemohol ísť do práce alebo požiadať jedlo od príbuzných - bol sám . Jeho život sa od základov zmenil . Vlastná rodina ho vyhodila z domu a ani nerozmýšľali nad následkami ich činov . Necítili nijaký pocit viny . Boli krutí . Kvôli nim mala trpieť nevinná dušička . Kocúr si stále kládol otázku - prečo ? Prečo ho nechceli ? Prečo ho nikto nezoberie ? Prečo ho nikto nechce ? Vyskočil na lavičku v parku a tam sklonil hlavu k spánku . V spánku aspoň necítil krutosť sveta . A bol aj rád . Pokým však spal do ruky ho zobrala jedna pani . Odniesla ho do blízkeho útulku . Tam ho odovzdala jednému z pracovníkov a zašepkala : Tu ti bude dobre maličký . Ešte raz sa pozrela na kocúrika a odišla . Práve spokojne odfukoval . Netušil , že zažije najväčšie prekvapenie svojho života . Prebudil sa na nejakom stole . Obzeral si ho miestny veterinár . Nemal silu počúvať jeho slová . Zachytil ich len zopár . Veľmi slabý . Postarať sa o neho . Domov . Dobrý človek . Potom znova zaspal . Snívalo sa mu , že ho niekto nakŕmil a vložil do klietky . Mreže . Nič viac . Nijaká sloboda . Otvoril oči . Nebol to len sen . Poobzeral sa . Okolo neho bolo mnoho starých , opustených a chorých zvierat . Psy štekali , mačky mňaukali ale všetci nervózne sledovali každý jeho pohyb . Bolo to smutné miesto . Bolesť , utrpenie a zničené sny . Bolo to smutné pozorovať . Väčšina zvierat sa jedla ani nedotkla . Kocúrik však jedlom nepohŕdal a hnedˇ začal jesť . Brucho mu škvŕkalo . Nevedel koľko dní už nejedol . Vedel len jednu odpovedˇ : Už dlho . Strašne dlho . Pozrel sa na svoje labky . Boli špinavé . Pozrel sa na svoj obraz vo vode . Sám sa nespoznával . Nebol ako predtým . A možno , že ani nebude . Stal sa z neho bezmocný tulák . Zrazu sa otvorili dvere . Do miestnosti vošiel jeden z pracovníkov útulku . Prezrel si zvieratá . Každého milo pohladkal . Na tvári mal ... Úsmev . To kocúrik už dlho nevidel . Konečne došiel rad na neho . Muž ho pohladkal a zobral ho na ruky . Niesol ho von na dvor . Nadýchať sa čerstvého vzduchu . Padlo to veľmi dobre . Ale prečo by nie ? Tam sa stretol s nejakou ženou . O niečom sa dohadovali . O nejakom ... Ako sa to len volá ? Adoptovaní . Rozprávali sa dlho . Nakoniec sa žena pozdravila a odišla domov . Kocúrik sa musel vrátiť späť . Znova pozoroval jeho druhov . Kocúrika čiernej farby , psíka so škvrnou okolo oka , mačičku s hustou srsťou ... Bolo ich tam toľko , že sa ani nedali opísať . Skákali i ležali . Smútili i snívali . Ale jedno mali spoločné - nikto ich nechcel . Nadišla noc . Zvieratá si ľahli spať . Len kocúrik ostal hore . Rozmýšľal . Nad domovom , nad útulkom a nad adopciou . Nevedel ako zaspal . Možno niekedy o polnoci . Zobudil sa na štekot psa . Niekto prišiel . Rýchlo si sadol . Bola to tá pani zo včerajška . Pri nej stál zverolekár . Kocúrika si zobrala k sebe . Išli do ambulancie . Lekár ho prezrel . Potom si sadol na stoličku . Vybral pero a papier . Napísal tam svoje telefóne číslo . Potom sa obrátil k žene . Ticho jej povedal zopár slov . Nadšene prikývla . Potom sa pozrela na mladého nezbedníka a do ucha mu zašepkala dve najkrajšie slová na svete . Ideme domov .

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama